Múka, mlieko, čokoláda... Čo ste prestali jesť a čo to s vaším telom v skutočnosti robí? Odpovedá výživová špecialistka Katarína Chomová.

» Pribúda ľudí citlivých na lepok či laktózu. A spolu s tým pribúda tých, čo lepok alebo mlieko zo stravy vylúčia len tak, pre istotu, aby schudli, alebo aby sa cítili lepšie. Robia dobre?

Ak hovoríme o lepku, mlieku a histamíne, tak práve aj nesprávnymi stravovacími návykmi sa vieme dopracovať k ich intolerancii, teda k tomu, že jednotlivé zložky stravy bude telo tolerovať menej a horšie. Vystresovaný organizmus reaguje hystericky. Aj samotný faktor stresu má ohromný vplyv nielen pri intoleranciách, ale aj pri diabete. Taktiež je pravda, že sa kvalitatívne zmenili potraviny ako také, zmenila sa produkcia potravín, kvalitatívne sú iné obilné zrná a je aj predpoklad, že sa nám zmenil črevný mikrobióm – preto sme na jednotlivé potravinové zložky citlivejší. Je to veľmi multifaktoriálna záležitosť.

 

» Ľudia zanevierajú na chleba zbytočne? Lepok nie je taký problém?

Mnoho ľudí sa sťažuje na horšie či ľahšie tráviace ťažkosti po konzumácii pšeničných potravín, čo ale nemusí byť o lepku. Často je to o pšenici ako takej, o kvalite zrna a tiež o zdraví mikrobiómu každého z nás ako jednotlivca. Nedá sa povedať, že sme všetci precitlivení na lepok.

 

» Ale mnohí, keď prestanú jesť chleba, polepší sa im.

Mnohokrát sa im polepší, ale len dočasne, lebo lepok, to nie je len chleba. Obsahuje ho dnes nespočetné množstvo potravín, pretože lepok sa používa ako zvýrazňovač chute. Vďaka tomu sa dostáva do priemyselne spracúvaných potravín, kde by ste ho vôbec nehľadali. Nenápadným spôsobom ho prijímame stále. Závisí však aj od druhu obilniny, jeho pôvode, spôsobe spracovania…

 

» To isté platí o mlieku?

S mliekom je to tiež veľmi individuálne, ale všeobecne je jasné, že ako populácia v dospelom veku nemáme dostatok enzýmu na štiepeniu mliečneho cukru – laktózy. A tým pádom je predpoklad, že výrobky s obsahom laktózy budeme tráviť horšie. Sú dokonca populácie, ktoré už nemajú tento enzým už vôbec. Ale veľmi dôležitý je spôsob spracovania mliečnych výrobkov. Fermentované výrobky, ktoré prešli mliečnym kvasením, tolerujeme dobre – teda jogurty, kefíry, kyslomliečne produkty a možno niektoré typy čerstvých syrov. Nedá sa v globále povedať, že je mlieko zlé, alebo dobré, ľudia si však dokážu odpozorovať, či im robí dobre, alebo nie.

 

» Nie je riziko, že ak človek prestane jesť lepok alebo mlieko, telu začnú naozaj prekážať?

Telo reaguje zle hlavne na veci, ktoré vylúčime dlhodobo. Neviem, či sa to dá presne limitovať, ale v zásade hovorme o vylúčení na dlhšie ako mesiac. Ak prestaneme jesť lepok v rámci „očistného režimu“ dva, maximálne štyri týždne, môže to byť prospešné. Ale ak si neceliatik nastaví stravovací režim ako bezlepkový a potom sa k lepku vráti, určte telo zareaguje. Možno aj búrlivo. To isté platí o mlieku, či o iných zložkách potravy.

 

» Platí to aj o histamínovej intolerancii? Má ju čoraz viac ľudí, no čím viac potravín vynechaj, tým to býva horšie…

U ľudí s histamínovou intoleranciou je obrovský predpoklad, že umiernený životný štýl a správne nastavenie stravovacieho režimu ich problémov zbaví. Stretávame sa s tým bežne v praxi. Pri iných intoleranciách to nie je až také jednoznačné. Vieme však ale určite pracovať na zmiernení príznakov.